|
Sierra de Parras, COAH
Jedno z mála platných Fričových mien je Turbinicapus mandragora. Rastliny našiel Gustavo Aguirre Benavides a ukázal ich Fričovi. Ten, s najväčšou pravdepodobnosťou, uviedol Napina (či Echinocactus) mandragora ako katológové meno a následne bolo prekombinovávané ďalej. Napriek tomu, že mám skutočne všetky kópie starých textov k turbinikarpusom, gymnokaktusom, či telokaktusom, pôvodný katalóg s Fričovým menom som nikdy nevidel. Dokonca aj Backeberg v Cactaceae píše len „anscheinend nur ein Listenname“ – „zrejme len katalógové meno“. V každom prípade je to fascinujúca rastlina.
Pred takmer dvadsiatimi rokmi, Kaktusoch 1994, publikovali Ali Lux s Romanom Staníkom výborný seriál o rode Gymnocactus. Keď som si prečítal tieto články mám pocit, že všetko racionálne už bolo napísané. Budem citovať len prvú vetu: „K najväčším tajomstvám „klasického Mexika“, teda k známym a pritom neznámym kaktusom, patrí určite aj Gymnocactus mandragora.“. Pre druhú cestu to bola absolútna priorita. Lauov opis miesta sa nedal použiť. Skúšali sme šťastie s Jorgem už 17.11.1991. Okrem najhoršej cesty, aká v Mexiku vtedy existovala (ešte sme nepoznali cestu do Sierra Obscura) sme videli množstvo zaujímavých taxónov takých typických pre Sierra de Parras: Neolloydia odorata, Echinocereus stramineus, Ariocarpus fissuratus ssp. lloydii s priemerom do 13 cm, Echinocereus pectinatus, Coryphantha sp., Opuntia microdasys, Echinocactus horizonthalonius, Echinocereus pectinatus, Mammillaria pottsii, Mammillaria chionocephala (0370), Escobaria tuberculosa (0371), Opuntia platyacantha (0372), Ferocactus stainesii, Mammillaria heyderi (0373), Epithelantha micromeris, Anulocaulis hintoniorum Nyctaginaceae) a Saphyrotopsis hintoniorum (Asteraceae). V rovine za reťazou hôr Sierra de Parras sme vo výške 1260 m n. m. našli Ferocactus hamatacanthus (0374), Ariocarpus kotschoubeyanus (0375), Mammillaria coahuilensis (0376), Echinocactus horizonthalonius, Echinocereus stramineus, Coryphantha runyonii a Opuntia imbricata. Mandragory sme nenašli.
Nakoniec som sa rozhodol volať znovu Memovi Moellerovi. On opäť zavolal otcovi a ten nám dal dobrý tip. Tak sa 23.11.1991 opäť húpeme na šialenej terasérií Jorgeho chrobákom. Nechápem ako sa to auto nerozpadne. Krokm postupujeme. Treba znovu prekonať vysoké hory. Z 1920 m n. m. v Parrase klesnúť až k 1260 m n. m. do roviny. Pomerne neskoro po obede sa dostávame dolu. Nesmierne chcem tie mandragory vidieť. Behám z kopca na kopec. Pozorujem Epithelantha micromeris (0398), Escobaria tuberculosa (0399), Yucca podobná na dasylirion (0400), Lophophora williamsii, Mammillaria heyderi, Thelocactus bicolor, Sclerocactus uncinatus ssp. wrightii (až 40 cm vysoké), Opuntia platyacantha, Opuntia leptocaulis, Opuntia microdasys, Echinocactus horizonthalonius, Mammillaria pottsii, Ferocactus hamatacanthus, Ferocactus stainesii, Echinocereus parkeri aff. a Agave lechuguilla. Nevediac, postupujem k mandragorám stále bližšie. Beh cez vysoké Agave lechuguilla je nepríjemný. Nakoniec sa začína stmievať. V diaľke vidím bridlicovité pahorky. Uvedomujem si, že toto je flek, ktorý hľadáme. Spokojne sa snažím vrátiť sa k autu. Náhodou nachádzam koryto suchého potoka, ktoré je tou správnou cestou na nálezisko. Zdvíha sa silný vietor. Rýchlo sa zotmelo. Jorge pochopil, že by som mohol mať problém a postavil sa s naštartovaným autom a zapnutými svetlami v smere, kde som pred hodinami zmizol. Stále postupujem suchým potokom späť a robím dobre. V tom riečisku nie sú lechuguilly, tým pádom človeka nebolí každý krok. Keď konečne prichádzam k autu je Jorge už nervózny. Hovorím mu, že zajtra máme mandragory. V úplnom kľude nachádzame závetrie a robíme večeru na suchých ágavách. Minimálna teplota klesla v noci až na -5,4°C. V noci som dostal zúfalý záchvat črevnej virózy a nebyť Jorgeho, určite tam zostanem. Ráno som sa nemohol pohnúť, nieto chodiť. Až okolo obeda som bol schopný vydržať odvoz a tým pádom mi mandragory opäť ušli.
V roku 1992 sa do Mexika dostáva Ali a s Jorgem už idú na istotu. Našli ich. Díval som na tie rastlinky ako na zázrak. Veď aj zázrakom vlastne sú.
V roku 1994 náš prvý väčší výlet na sever patrí, celkom logicky, mandragorám. Stretávame sa s Jorgem v Monterrey a 17.9.1994 sa na nálezisko dostávam aj ja. Kúsok za Parras stojíme a fotíme Escobaria tuberculosa (0515), Echinocereus stramineus (0516), Ariocarpus fissuratus ssp. lloydii, Thelocactus bicolor, Mammillaria heyderi, Echinocactus horizonthalonius, Epithelantha micromeris, Opuntia imbricata a Opuntia leptocaulis. Po ceste k mandragorám pozorujeme Lophophora williamsii (517) s ružovým kvetom, Echinocereus stramineus, Mammillaria heyderi, Epithelantha micromeris, Echinocereus pantalophus ssp. leonensis, Sclerocactus uncinatus ssp. wrightii, Thelocactus bicolor, Opuntia microdasys, Micropuntia sp., Echinocactus horizonthalonius a Mammillaria lenta. Nakoniec, na bridlicových pahorkoch, vo výške asi 1550 m n. m. nachádzame Turbinicarpus mandragora (0518), Escobaria tuberculosa, Neolloydia odorata a Yucca sp..
Bol to dlhý príbeh, ale mal všetko, čo správna detektívka má mať. Dívavám sa na Turbinicarpus mandragora ako na kus vlastného života a prežívam pri nich znovu a znovu všetky útrapy, ktoré sú s nimi spojené.
Po našej adrenalínovej návšteve geošiek 1.1.1996 zmizneme s Mirom Halfarom do hôr Sierra de Parras a tu, na konci sveta, si užívame ľudoprázdne hory a ideme pozrieť Turbinicarpus mandragora. Večer pred spaním 2.1.1996 je o 20:12 len 5.3°C. Ráno o 07:30 je -0.6°C! To znamená, že teploty tu krátkodobo klesajú pod bod mrazu. Neskúšajte to doma s nimi. Sú príliš vzácne.
V rovine za reťazou hôr pozorujeme Coryphantha sp. (0803), Ferocactus hamatacanthus, Ariocarpus kotschoubeyanus, Echinocactus horizonthalonius, Echinocereus stramineus, Coryphantha runyonii a Opuntia imbricata. Tento raz sme Mammillaria coahuilensis nenašli. Na náprotivných kopčekoch vidíme Thelocactus bicolor (0804), Echinocactus horizonthalonius, Ferocactus hamatacanthus, Echinocereus stramineus 2 formy, Micropuntia bulbispina, Epithelantha micromeris, Escobaria tuberculosa, Opuntia imbricata, Neolloydia odorata, Opuntia kleiniae a Opuntia leptocaulis.
|
|