Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia marec 2007

Druhá cesta v marci 2007. Chceli sme spojiť ešte jedno pozorovanie uebelmanií pri Diamantina s komplexom rastlín Discocactus bahiensis (či subviridigriseus) a Discocactus zehntneri.

Bola to naša druhá a nakoniec aj posledná cesta s Wernerom. Nie dlho pred našou cestou ho operovali. Zotavoval sa rýchlejšie ako čakal a nakoniec šiel s nami. Okrem výbornej stravy a zábavy sme našli aj veľa nových disko flekov a vrcholom cesty bol nález nového Discocactus petr-halfari!
 
 
 
 










Keby bola Mexičanka, určite by bola hlavnou hrdinkou mnohých seriálov.




Napriek tomu, že Werner kontroluje všetko, čo sa kedy o Abreus a Discocactus bahiensis napísalo, pre dnešok je koniec.






V literatúre sa Juremal spomína ako nálezisko Discocactus bahiensis. Na odbočke z hlavnej stojíme a dopĺňame tekutiny.
































S Wernerom sme sa stretávali vo Frankfurte. Mali sme meškanie a skoro sme nestihli prípoj. Slabší začiatok, ale cesta bola opäť famózna.








Výraz tváre letušiaka dáva tušiť, že sme boli výborní cestujúci.



















A trochu krajší kaktus.




Nejaký cereus.








Fuuuj. Tomuto sa fakt nedá tlieskať!




Nádherné rastliny Discocactus bahiensis. V rovine medzi riedkou trávou.













Tak krásne ako vyzerajú aj chutia.

































Strava zodpovedá obsluhe.



Melocactus zehntneri aff. HU 161.


Buď sa Miro toho diskáča bojí, alebo zhltol vešiak.







Sušené mäso je výborná pochutina. Písaval o ňom Karl May. Všetky tie indiánky som "žral" a cestoval som s ním po Llano Estacado. Hovorieval som si vtedy, že tam sa raz musím dostať. Dostal som sa a ochutnal som aj sušené mäso. Zvláštna chuť. Nedá sa opísať na webstránke. Ale mäso zasýti.




Ale našli sme Melocactus pachyacanthus aff.






Ďalšia náhodná zastávka - a opäť triafame!




Opäť Melocactus pachyacanthus aff.




















Prvé ráno.


Boeing 747 na ceste do Brazílie.







Prvý stop. Len tak na náhodu. Werner je pesimista...


Začiatok "jak bejk"! Discocactus bahiensis. Pekné, veľké rastliny.


Rastliny sú menšie, čo ale môže byť spôsobené suchším stanoviskom.






Discocactus bahiensis, tento raz v čiernej láve.





Na diskáče pár jalových zastávok.









VW Bus je pre piatich plne naložených kaktusárov pomerne pohodlné auto. Teda okrem vodiča.













Prvá "porada" na domácom letisku.








Spali sme v nejakom hotelíku v Santa Luzia pri Belo Horizonte.










Južne od Senhor do Bonfim sme stáli pri ceste na "kvetinovom trhu".


















Domáci popíjajú vonku. Všetci sú veľmi milí a kamarátski.




Pri Abreus sme nenašli diskáče,











Austrocephalocereus dybowskii HU 160. Detail. Krásna rastlina.










Ešte porovnať GPS-ky a môžme ísť.




Kľudné raňajky a potom nekonečná cesta na sever.

















Marec býva častokrát daždivý. Počasie sa priebežne mení. Za prvé dva dni sme utočili viac ako 1 500 km.





Discocactus bahiensis.









V pomerne vysokých kríkoch a častokrát v tieni.





Melocactus zehntneri aff.


Opäť dopĺňame tekutiny.








Ešteže to nie sú opičky...







Cestujúci sú nedočkaví. Nikto nemešká.


Austrocephalocereus dybowskii HU 160. Toto je flek, z ktorého je fotografia v Backebergovom Das Kakteenlexikon. Len je to tu teraz veľmi zelené. Pršieva.















... ale tohto diskobola!






















Tie meláče sú gustiózne.








Pred večerou v Senhor do Bonfim ešte príprava na zajtrajšok. Už by sme mali vidieť kaktusy.

 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com