Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia januar 2010

Moja tretia cesta. Prvá bez Wernera. A tiež úplne iná ako tie doteraz.

Motali sme sa na pomedzí štátov Goias, Minas Gerais, Mato Grosso do Sul a Mato Grosso. Urobili sme takmer 5 000 km a videli sme málo kaktusov. Biedne málo. Raz sa dokonca stalo, že sme za celý deň nevideli ani pichliač. Ďalší sme našli aspoň nejaký trápny cereus a až tretí deň v podvečer sme mali šťastie a náhodou sme objavili neznámu populáciu nejakého dávno známeho diskáča. V zásade dva a pol dňa bez poriadneho kaktusu. Všetkých tých 5 000 km sme prešli medzi nekonečnými plantážami sóje, kukurice, cukrovej trstiny, či eukalyptov. Pri viditeľnosti aj okolo 50 km to bolo šialene deprimujúce. Tak sa v tej kultúrnej púšti motáte a hľadáte aspoň kúsok pôvodnej vegetácie, tzv. "Serrado". Väčšinou vybiehate z aute s nadšením, že toto musí byť dobré miesto na diskáče. Nie je. Je to medzitým x - krát vypálené. A predtým zorané. Keď máte šťastie a ste na podklade, ktorý si vyžaduje diskáče, nie sú tam. Sú vyberavé. Tiež je otázka koľko populácií sme si jednoducho nevšimli. Našli sme asi tri, či päť nových flekov. Vytáčali ma upozornenia okolo cesty, že treba chrániť divé rastliny a živočíchy. Aké rastliny? Živočíchov tam pár zostalo. Otázka je dokedy. Ak sa neprispôsobia novým podmienkam pôjdu za rastlinami. Rýchlo. Kým pre živočíchy je riešením vytváranie rezervácií, či národných parkov, rastliny nemajú šancu. Na druhej strane treba uznať, že ľudia musia jesť. Argumentácia nejakými diskokaktusmi sa mi zdá smiešna...

Keďže som sľúbil, že nepustím von všetky obrázky, prosím, pobavte sa na nasej ceste bez pichliačov. Hoci sme nevideli veľa kaktusov, my sme si ju užívali.
 
 
 
 


Divý ananás. Za ním čistý stavebný piesok...

Návšteva reštauračnej toalety evokuje známu častušku: Kakaja nátura, takaja kultura; kakaja kultura, takoj narod. S...

Brazílci sú ale civilizovaní, milí a priateľskí ľudia. Toto nie je bežná realita.

Niekde sa to pásť musí.

Hľadnie kaktusov v Brazílii je skutočne zážitkom. Pribral som 4 kilá. Nech.


Nevyzerá to zle. A chutí to fakt výborne.

Pri zotmení sa vedľa terasérie objavil mravčiar.

Sao Paulo nie je dedina.

Nechal nás prísť na nejaké tri - štyri metre.

Pohľad na nálezisko.



Na ceste treba byť opatrný.

Voda je vysoká. Prší takmer denne.

Od momentu ako som schoval do kufra pršiplášť prší. Najvyšší čas ho vytiahnuť zase do auta.




Pokiaľ nad našou bezpečnosťou zdejú takého divy, niet sa čoho obávať. Inak kaliber 38.


Do skorého videnia, Brazília. Bolo to fascinujúce.

Na konci sveta, asi 40 km od hlavnej cesty, sme na konci cesty na fazende našli tohto dedka. Ubezpečuje nás, že tu nič nerastie. Hoci nás vidí prvýkrát (po týždni v teréne vyzeráme famózne a mimoriadne dôveryhodne) nás pozýva do domku na kávu. Hoci neradi, odmietame a mastíme hľadať inde.


Tu niekde by mali rásť zaujímavé kaktusy. Len, pre Kristove rany, kde?

Let Sao Paulo - Goiania. Plný. Letecká doprava tu funguje oveľa lepšie ako u nás autobusová.




Nakoniec sa nedala zaradiť rýchlosť a v noci musím Fiata hnať na trojke desiatky kilometrov. Občas som mal dosť stiahnutý ritný sval.


Tento pohľad na poľnohospodársku krajinu nás sprevádzal tisíce kilometrov. Z nášho pohľadu je všetko definitívne zničené. Ľudia potrebujú jesť. Pár disko zo CITES I tomu nijako nemôže zabrániť.

Madona dňa.





Pre spomínané štaty Goiania, Mato Grosso a Mato Grosso do Sul je charakteriská masívna likvidácia pôvodnej vegetácie "Serrado". Ak tu chcete hľadať kaktusy, musíte hľadať ostrovčeky pôvodnej vegetácie, ktoré zatiaľ neboli zlikvidované. Dnešným tempom to nebude dlho trvať...



Skvostný Cereus sp.

Fazenda.

Tak ako u nás na poliach vídavame srnčie, tu sa na nekonečných lánoch polí pasú pštrosy.


Prvý večer po opustení letísk. Výborné grilované mäso (každý večer), veselá a usmievavá kuchárka. A na začiatok sme museli dať aj dve - tri cachaca. Na Wernera van Heeka, ktorý s nami nebol. A už nebude...

V monotónnej poľnohospodárskej pustatine sú občerstvením aspoň vysadené bambusy.

A sťahovanie fotiek.


Vážení, v Brazílii je famózna grilovaná údená parenica. Je síce menšia ako tie naše, ale je úžasná. Skúste to. Bingo!


Kočka lepšie vyzerá ako varí. Dávame dva - tri špízy a nevedomky sa ženieme asi do najriskantnejšieho podniku celej dovolenky.


Netušil, že sa dostane na internet.

"Náš" Fiat Dobló. Je síce drahší ako VW Bus, ale je tiež veľký, má klímu a má posilovač. Tiež je dosť vysoký. Zatiaľ nikdy nesklamal.


Ponte do Pedra. Medzi Galeana a Rayones je vysoký kamenný most Puente de Dios.


Cesta je pekná. Ešte netušíme, že dnes pôjdeme po terasérií viac ako 300 km. S nedostatkom benzínu. Na hranici (zrejme za hranicou) možností Fiat Dobló.


Prišla rýchlo.




Starý rančer.

Už som napísal, že hľadanie kaktusov v Brazílii ma baví. V porovnaní so štátom Bahía a Minas Gerais, kde sme kedysi začínali, majú tu rodizio takmer všade. A je famózne.


Na mape vyzerá Goiania ako diera. Nie je.


Vôňa Brazílie je opojná vo dne i v noci. Ako silný austrálsky barik.


Večer sme oslavovali návrat do civilizácie. Snažili sme sa ich krášliť. Vydržali sme veľa a baby neskrásneli...




Na ceste stretnete všeličo.


Blíži sa búrka.


Drž sa dievča. Ide tu o život.


V Mexiku sa mu hovorí "rompehuesos", lámač kostí.

Aj jeho parťák hovorí, že tu nič nie je. Milí chlapi.


Krajina pod nami je kompletne civilizovaná. Netuším, že toto nás bude sprevádzať dva týždne...

Brána k hotelu a aj nálezisku je trochu zašlá.

Tieto ary nás donútili zastaviť a okrem niekoľkých fotiek vtákov sme nevideli nič. Ako častokrát na tejto ceste.

Dropovitý vták. Celkom bežný v pomedzí štátov Goias, Mato Grosso a Mato Grosso do Sul. V minulosti sme ich videli pri Uebelmannia horrida v Minas Gerais.



Je obdobie dažďov. Vody nie je nedostatok. Zatiaľ nám neprší.

Od návštevy W. Uebelmanna sem ubehlo viac ako tridsať rokov.

Táto bačorina nás dnes zastavila.

Najdôležitešia činnosť večer - nabíjanie všetkých batérií.

Hezounci. Umytí a dúfam, že aj spokojní.

V období dažďov je vegetácia ohromujúca.

Takto vyzerá krajina potom ako zničia pôvodnú vegetáciu. Onedlho sa tam vysadí niečo, alebo premenia vyklčovanú pôdu na pasienky. Ak tam aj boli nejaké diskáče, nedozvieme sa aké...

Všade sú pasienky, alebo kultivovaná pôda. Kaktusy tu nemajú miesto.



Pre zmenu trochu grilovaného mäsa.

Nie je jednoduché nájsť kopec, ktorý je krajinársky zaujímavý. A čo tam na ňom rastie?

Nevaria tu zle.

Sme ekologicky uvedomelí a jazdíme len na alkohol.

Vtedy sa tu člnkovali.


Voda je vysoká.

A takto sa budeme stravovať skoro celé dva týždne. Vôbec sa mi huba nenudila.






Hadica (Boa constrictor) ležala hneď vedľa cesty.



Keď sa dívam na chlapíka mám dojem, že diskáče ešte desať minút počkajú.

Babka sa vybrala na cesty.

Pán sa ochotne nechal fotiť.




Zdá sa, že hotel má svoje najlepšie roky definitívne za sebou.


Fiatka dostala pohúliť.





Titul Madona dňa udeľujeme len raz za deň. Konkurencia je veľká. Táto ho získala hneď ráno. Oprávnene. Žiadna ju netromfla.

Pekné scenérie sú vzácnosťou.



Úžasný chlap. Srandista. Vzdelaný. Komunikatívny. V ten večer sme aj my boli mimoriadne komunikatívni...


Už od obeda sa teším na večeru.


Ráno som schoval pršiplášť do kufra.

Pohľad na Caldas Novas. Z nejakého národného parku. Sú tam krásne vodopády. Tie sme nevideli. Nebolo času.

Po pive si to žiada krátku obednú pauzu.



Opäť šialene leje. Viditeľnosť je mimoriadne zlá a tým, že dáme jedno pivo výrazne zvyšujeme našu bezpečnosť.









Madona dňa. Obzvlášť vydarená.

Niečo v tom piesku asi bolo. Prvýkrát som točil aj na DV záznam. Mne osobne sa to veľmi páči (považujem to za informatívnejšie ako fotografie). Len nie vždy človek so sebou trepe statív a potom to nie je ideálne.


Už tretí deň sme nevideli pichliač.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com