Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia 2004-08

Prvá cesta do Brazílie sa chystala veľmi dlho. Prehovárali sme Wernera van Heeka, aby šiel s nami. Poznal som sa s Wernerom od roku 1995 a hoci mi kedysi dal všetky svoje brazílske fleky, bolo komplikované ho prehovorit na cestu. Nakoniec ho Miro zlomil.

V lete 2004 sa stretávame vo Frankfurte s Blažkou, Mirom a Wernerom. Organizáciu cesty prenechávame na Wernera. Sľubuje, že uvidíme uebelmannie a kopec diskáčov. Super. Motáme sa potom v okolí Diamantina a jej širokom okolí tri týždne. Ako uvidíte z obrázkov, bola to cesta plná pohody, výbornej nálady a množstva kaktusov.
Hoci som sľúbil, že budem publikovať len balastové fotky, nedá sa nepustiť von aj niekoľko málo kaktusových. Aby bolo aj pre kaktusárov zaujímavé navštíviť stránku. Uvidíte veľa osobných fotografií. Snažil som sa vyberať Wernerove fotky. Robil nám sprievodcu. V Brazílií sa kaktusy hľadajú oveľa ťažšie ako v Mexiku. Aby ste videli jeden flek musíte prejsť veľa jalových kilometrov. A tie náleziská sú plošne veľmi obmedzené. Ako tažko sa hľadá napríklad Discocactus horstii by vedeli v Čechách rozprávať. Nám to s Wernerom trvalo chvíľu. Dúfam, že sa sa s nami bavil rovnako dobre ako sme sa my bavili s ním.
 
 
 
 

Madona dňa. Famózne pozadie.


V Minas Gerais sa domorodci snažia produkovať čo možno najviac dreveného uhlia.

Flek Ueblemannia meninensis HU 108. Pokiaľ nemáte presnú GPS-ku na odbočku, je to problém. Opis sa hodí na každú križovatku pri Pedra Meninha. Vyskúšali sme ich veľa!





Melocactus levitestatus. Obrovské rastliny.


Senhora s vtákom.







Kostol v Caetité.

Discocactus horstii fa. cristata.

Decká v Pedra Meninha a rozdávanie cukríkov.


Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109 s plodom.

Na rozdiel od iných arochadoí, ktoré sú mimoriadne obmedzené ich areálom rozšírenia, je A. rhodantha - ako som už spomínal - bežnou a variabilnou rastlinou.

Aby kaktusár dosiahol svoj vrchol, nemusí sa trepať na nejaký kopec...





Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.






Miro, takí nebývajú ani v Keni, nieto v Čechách.



Opäť Rio Jequintinhonha.

Micranthocereus alvini.






Spoločným menovateľom všetkých našich ciest je pohoda. A dobrá zábava.

Barao de Guaicuhy.


Micranthocereus flaviflorus. Bol to Wernerov sen. Myslel si, že nerealizovateľný. Dobrý šofér, Fiat Dobló a trochu šťastia. Podarilo sa!



Discocactus alteolens aff..

Fakt bol takýto...


Hotel v Irece. Veľmi dobrý. Kým my sme tu pár dní behali po okolí, ženy si oddýchli na bazéne.

Zrejme iná Laelia sp..


Opäť nočná Diamantina.


Cereus sp. so žltými tŕňmi. Nepoznáte ho náhodou?



Toto nie je boľševické Dievčie hrozno, ale reálny "dívčí sen".


Melocactus azureus. Pozriete si článok B. Schuetza o tomto druhu v Kaktusoch 1973, alebo 1974?


Západ slnka pri Diamantina.

Kostol v zabudnutej dedinke Barao de Guaicuhy. Častokrát sme boli aj neúspešní.

Melocactus ernestii ako vyšitý.





Zrejme Melocactus robustispinus.


Austrocephalocereus albicephalus HU 348.





Kostol v niektorej z dnešných dediniek.


Pedra Meninha.




A mladá pani si tancuje...


Stojíme v nejakej diere v Bahía. Krásne mestečko. A nič...




Discocactus horstii. Jeden z najúžasnejších kaktusov Brazílie. Aspoň pre mňa. Mojim vážnym kaktusárskym snom bolo vidieť túto rastlinu in situ. Stalo sa 23.8.2004!

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.


Starý pltník.


Toto sú hotelíky, ktoré sa s veľkou dávkou šťastia dajú v týchto končinách nájsť. Normálne to býva oveľa horšie.



Šťastne sa sa preplavili.


Občerstvovacia stanica. Ľadové pivo tu predávajú asi úplne všade. Dobrý zvyk.

Kostol v Pedra Meninha.

Werner sa stretnutiu skutočne veľmi teší.

Prílet do Belo Horizonte, hlavného mesta štátu Minas Gerais.







Po úspešnom hľadaní krátky pivný stop a poďme ďalej.

Taký nie je ani v Afrike!




Večere v Diamantina sú príjemným spestrením zaujímavých dní.



Werner s pohárom cachasa.



"Most přes řeku Rio Jequintinhonha".

Melocactus paucispinus.

Decká v Barao de Guaicuhy.

Krásny nález partie okolo Wernera a Wiliho Streckera - Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.


Micranthocereus violaciflorus.



Diamantina - strávte pekné chvíle pri virtuálnej prechádzke mestom.

Zaujímavý podklad - kremičitý piesok.

Discocactus zehntneri ssp. boomianus a Melocactus erythracanthus.

Nezbláznite sa. Tak bol trošku menší. Ale len trošičku.

Napriek tomu dvadsaťkilovému kufru je "hbitá jak pardál"!

Na nálezisku Uebelmannia gummifera.

Coleocephalocereus goebelianus v plnej kráse.










Dve dcéry. Sú aj súbore z roku 2007. Ako ten čas beží je najlepšie vidieť na deťoch.

Senhora chystá večeru.

Werner zobral so sebou pre nás všetkých studené pivo. Zrejme bol presvedčený, že sem šliape naposledy. Mýlil sa. Ešte sme tu boli spolu na druhej ceste - 12.3.2007. Vtedy to bolo pre Wernera už naposledy.





Minas Gerais je krajinársky zaujímavý kút Brazílie.


Opuntia inamoena.

Melocactus levitestatus a pohľad na nálezisko.


Fazenda, na ktorej býva Wernerov kamarát Estanislao.



V horku lekári doporučujú dodržiavať pitný režim. Na slovo poslúchame.



Mama ju zobrala domov prezliecť a učesať, aby bola slečna krásna. Fakt milé.

Pilosocereus supthutianus. Bez záruky.

Uebelmannia pectinifera fa. multicostata. Tú istú rastlinu nájdete aj v súbore z roku 2007.

Uebelmannia horrida.



Wernerov kamoš.

Podľa oblečenia nie je teplo. Hlavne fúka studený vietor.

Prvý defekt na prvej ceste. V Brazílii ich býva oveľa menej ako v Mexiku.

Diamantina zo susedných kopcov.



Pilosocereus fulvilanatus.

Uebelmannia gummifera fa. gigantea HU 859. Úchvatné nálezisko. Našli sme aj veľkú kristátu.



Úvodné fotografické nadšenie.


Dedina Pedra Meninha.


Micranthocereus streckeri.

Zdá sa, že pani má iné starosti.



Našim ženám sa pózovanie pri "šporhli" zase vôbec nepáči. Ale vôbec!

Už chápete čomu sa ten Werner tak smial?





Tento jedinec na infarkt z ponáhľania sa určite nezájde.

Pohľad z náleziska Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.


Výborný príklad ako sa meláče (a ostatne aj diskáče) v rôznom čase ich vývoja menia.




Napriek tomu, že fotenie sprevádza neočakávaná búrka prostestov mám dojem, že jej to veľmi sluší...




Detail cefália.





Cipocereus minensis s typickými modrými plodmi.




Na tomto podklade nájdete Uebelmannia pseudopectinifera.

Krásne osvetlený kostol v Grao Mogol.

Cucaracha?


Kompletná expedícia.

Famózna kuchyňa. Občas navaria aj prasačie chvostíky.

Nesmierne sympatické dievčatko sa motá okolo nás a po chvíli sa necháva aj ochotne fotiť.

Miro došoféroval jedným vrzom až do Diamantina. Prvá večera.





A drevené uhlia sa zváža z každého kúta.




Úžasná rastlina - Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.


Budia dojmom, že sú veselí a spokojní.


Krásne predstavenie. Hlavne ak viete, že tu niekde rastie Discocactus horstii. Teda ak viete presne, kde ten horstii rastie...


Uebelmannia pectinifera HU 850.



Werner nedopozeral a zaspal na trávniku. Po krátkej chvíli prišli policajti a umiestnili nás v troch izbách v nejakom súkromnom dome. "Pořádek musí být".








Drevené uhlie sa dorába úplne všade. Občas aj ďaleko od cesty.


Facheiroa ulii.


Arrojadoa rosenbergeriana.



Nejaká tráva?



Arrojadoa rhodantha v kvete.

Opuntia sp..



Uebelmannia meninensis HU 108.



Kam nás ten Estanislao dotiahol?






Slušáci.



Melocactus giganteus.

Arrojadoa rhodantha v kvete. Je to bežná rastlina v štáte Bahia.




Melocactus amethystinus.


A opäť akási terestrická orchidea.


Micranthocereus densiflorus.

Opäť Rio Jequintinhonha.


Krásny cintorín nikedy v štáte Bahia. Kúsok od neho je vyzbieraná typová lokalita Pierrebraunia bahiensis.

Melocactus erythracanthus.


Za ten Micranthocereus flaviflorus sme si zaslúžili.

"Ochočená" pička nad TV. Majú ich v Bojnickej ZOO. Tam ale opice nemajú televízory.







Viete si ho na tej "dupě" predstaviť? Sťaby osa na bonbóne...


Micranthocereus auri - azureus.


Zdá sa, že sú dokonalý pár.






Pasiflora sp..

Pilosocereus superfloccosus.

Možno Laelia sp.



Opäť nejaká Laelia sp.



Decká a ľudia v susednej dedine.


Austrocephalocereus dolichospermaticus. Nádherná rastlina!






Coleocephalocereus goebelianus. Rastlina bez cefália. Vyzerá úžasne.


Laelia sp. v kvete.




Arrojadoa rosenbergeriana.




Náš prvý flek v Diamantina - Uebelmannia flavispina HU 856.



Opäť sa musím vrátiť k B. Schuetzovi a prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. V roku 1980 mal titulku s Melocactus longispinus. A bola to doba skoro ako dnes. Len nemajú ústavne zabezpečenú vedúcu úlohu...

Ja som s tým longispinusom bláznil stále dokola. Oni - Miro a Werner - to odsúvali. Čas sa nedal zastaviť a museli sme tam ísť. Ak si vážite minulosť, vlastnú minulosť, vlastné sny, viete odkiaľ ste prišli a kam chcete v kaktusárčení dôjsť, nič iné vám nezostáva.
Takže Werner nás vedie po takmer tridsiatich rokoch od Schuetzovho článku na flek s Melocactus longispinus (ernestii). Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Lenže, ako to bežne v živote býva, jedna lastovička leto nerobí. A opäť sa vraciame k obchodníkom s kaktusmi. Svojho času, a stáva sa to aj dnes, popisujú sa odlišnosti. Takže na prvý pohľad jasný Melocactus longispinus je v skoršom vývojom štádiu obyčajný Melocactus longispinus. Pri vytváraní cefália sa mení na Melocactus ernestii. Aby na staré kolená skončil ako široko chápaný a akceptovaný Melocactus oreas...
A cítite tam tú našu, osobnú, históriu. Keď sme nemohli cestovať. Iba si to všetko predstavovať. Na rozdiel od pánov Schuetza, či Pechánka, máme to šťastie, že sme sa tam dostali a vieme to posúdiť vlastnými očami a vlastným rozumom. V každom prípade taká osobná rastlina.








Nakoniec sa nám v Grao Mogol, kde je dosť hotelov, nepodarilo nájsť žiadne voľné postele. Rozhodujeme sa zostať spať v parku na trávniku. Pred spaním prichádza do parku partia baviaca sa capoeirou - brazílskym bojovým tancom.


Uebelmannia pectinifera HU 850, tzv. Monica Standort. Einfach Spitze!

Dokonca s cefáliom.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.


Most v Bom Jesus da Lapa.










Vegetácia v neporušenom "Serrado". Tu by som hľadal kaktusy...


Discocactus pulvinicapitatus.



Akési predvolebné zhromaždenie v Grao Mogol.

Optimistický pohľad to veru nie je.


Rio Jequintinhonha.

Diamantina.

Deň sa nám končí. Už toho máme "plné kecky".






Ďaľšia orchidea.


Orchidea sp.



Disko kopec.

Stephanocereus leucostele. Vždy osamelý a zriedkavý.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109.






Pracovitý chlapík neďaleko od Mendanha. Za domom mu rastú Discocactus aleteolens - placentiformis. Celá rodina maká okolo domu a je vidieť, čo sa tu dá dokázať pri používaní šedej kôry - mozgovej.





Micranthocereus polyacanthus.

No comment.





Melocactus erythracanthus.

Dedinka pri Diamantina.

Nedá sa povedať, že by sme trpeli hladom.


Orchidea podobná tomu, čo sa v Mexiku volá Mormodes.

V takomto teréne rastú uebelmannie.


Na flek Uebelmannia antoanensis nom. prov., niečo medzi Uebelmannia gummifera a buiningii. Mali sme šťastie. Viaceré rastliny kvitli. V čistom kremičitom piesku.



Melocactus albicephalus.




Takto vyzerajú naše cesty - kontinuálna sranda a zábava.

Miro, Ty kecáš!


Výborných historiek je v našom veku vždy dosť.


Laelia sp. v kvete.


Je to ďaleko od všetkých ciest a dlhé šliapanie po tom správnom chodníku.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com