      
|
||||||||||||||||||||||||||||
Iacu, BahiaMusíme sa vrátiť na začiatok rokov osemdesiatych. B. Schuetz v prvom čísle časopisu Kaktusy v roku 1980 publikoval na titulke časopisu Kaktusy fotografiu Melocactus uebelmanii n. n., ktorá brala dych. Tá rastlina bola dokonalá. V prírode ich veľa tak krásnych nie je.B. Schuetz pomenoval vtedy svoju titulku Melocactus uebelmannii. Dnes by sa rastlina mohla volať Melocactus ernestii. Synonymných mien je ale halda: Melocactus azulensis, Melocactus deinacanthus, Melocactus deinacanthus ssp. florschuetzianus, Melocactus ernesti, Melocactus erythracanthus, Melocactus florschuetzianus, Melocactus interpositus, Melocactus longispinus, Melocactus montanus, Melocactus mulequensis, Melocactus neomontanus, Melocactus nitidus, Melocactus oreas, Melocactus oreas ssp. ernestii, Melocactus oreas var. longispinus. Aj to je dôkazom veľkej variability rastlín v prírode. A usilovnosti kaktusárov, či taxonómov. A každý je presvedčený o vlastnej pravde. Melocactus "longispinus" bol, podľa B. Schuetza, objavený v roku 1968. Tento melokaktus bol jednou z mojich priorít na prvej ceste v lete 2004 - takmer po 25 rokoch od publikovania fotografie v Kaktusoch! Nakoniec sme sa k fleku dostali. Pešo po rovine ku kopcom. Ako svah začína stúpať objavujú sa okolo 400 m n. m. prvé Melocactus oreas ssp. longisponus HU 435 (1654). To je BINGO! Rastliny sa počas života menia. Semenáčky sú iné. Rastliny, ktorým začína rásť cefálium sú iné, staré rastliny s cefáliom zase iné a odchádzajúce rastliny opäť iné. Toto a prirodzená variabilita melokaktusov môžu byť dôvodom na obrovské množstvo mien, v ktorom sa zrejme nikto poriadne nevyzná. Cestou do civilizácie vidíme pred dedinou pár iných melokaktusov z auta. Zastavujeme a vo výške iba 282 m n. m. fotíme Melocactus sp. HU 166 (1655 - iacuensis n. prov.) a Pilosocereus gounellei. |
||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
|
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené. | cactuszachar@gmail.com |
