Srdečná vďaka za návštevu týchto stránok. Nájdete na nich fotografickú dokumentáciu z ciest za kaktusmi, alebo jednoducho len obrázky z krajín a miest, ktoré sú mi blízke. Súbory fotografií budú postupne pribúdať tak, ako sa mi bude dariť digitalizovať staré diapozitívy.

Pestovaniu kaktusov sa venujem od dieťaťa. Pomaly to môže byť už aj štyridsať rokov. Vysnívanou destináciou bolo Mexiko. Keď sa bolševik pobral na smetisko dejín, otvorili sa nové možnosti a sny sa mohli stať skutočnosťou. A aj sa stali.

Pred prvou cestou do Mexika v roku 1990 som si kupil prvý fotoaparát - Nikon 401s. Počas tejto cesty som sa len učil stláčať spúšť. Bol som výrazne mladší, ale mal som problém sa k rastline zohnúť. Hoci dnes už viem pri rastlinách aj ležať, ťažko sa po toľkých rokov z tej zeme vstáva.
Prvá cesta trvala tri mesiace. S batohom na pleciach, v mexických autobusoch a najhorších hoteloch. Keď som skončil zaprisahal som sa, že za žiadnych okolností sa do Mexika nevrátim.

Koncom jari 1991 som bol v kine na westerne Tanec s vlkmi. V jednej scénke hovorí Kevin Costner "Idem na divoký Západ kým ešte je divý". Na druhý deň som sa vybral do cestovky, kúpil na jeseň letenky na dva mesiace a začal som sa tešiť. K použitej Mamiya RB 67 (zatiaľ najúžasnejšia kamera akú som kedy mal) som si kúpil Canon EOS 600.
Prišiel som do Mexika, doviezol sa autobusom do Monterrey a spolu s Jorgem sme začali hľadať nejakého VW chrobáka. Nakoniec sme kúpili určite najhoršieho aký tam bol a mesiac som ho používal. Keď sa definitívne pokazil (denne žral do 6 litrov oleja) nechal som ho stáť v hlavnom meste na ulici. Došiel opäť za Jorgem. Ten dal študentom voľno a my sme takmer mesiac spolu behali po kaktusoch. V porovnaní s prvou cestou, toto bola luxusná a romantická dovolenka - spávanie pod širákom vedľa auta na karimatke a varenie na ohni.

Tretia cesta na jeseň 1993 bola expresná. Kaktusom bolo venovaných iba niekoľko hodín. Ale fotil som už na Nikon 801x, čo bola (a je dodnes) výborná mašinka.

V rokoch 1994-1998 som žil v Mexiku. Najkrajšie kaktusárske roky. Veľa som toho videl. Spoznal som mnohých výborných ľudí. Zlepšilo sa materiálne zabezpečenie. Už sme sa nevozili vo VW chrobáku. Keď sme sa dopracovali k Fordu Explorer začala to byť buržujská zábavka. Každá pesnička má svoj koniec a táto nebola výnimkou.

V roku 1996 som sa krátko dostal do Kostariky. Pekný výlet, krásna krajina, ale za srdce ma nechytila. Rovnako ako jeden bleskový výlet do Venzuely na jar 1998. V roku 2000 sme sa s Mirom Halfarom a Michaelom Wohlschlagerom vybrali do Chile. Fantastická partia, úžasná sranda, krásne rastliny. Veľa krásnych zážitkov a fotiek. Po šiestich rokoch sme s Mirom vyrazili do Mexika na týždeň - desať dní v roku 2004. Aspoň sme začuchali tacos, chytili améby a šli domov. Začala tu moja digitálna éra. Vlasto Lukeš ma presvedčil na nejaký štvormegový Olympus. Je to odlišné fotenie od klasiky.

Tri cesty do Brazílie s Mirom Halfarom (z toho dve s Wernerom van Heekom) boli nesmierne pohodové a opäť veselé. Ako môžte vidieť, pozorovali sme veľa zaujímavých rastlín a dokonca našli nový diskáč. Vo výbave som preskočil na Nikon D100. Nedokážete si predstaviť to množstvo pokazených fotiek.

Na africkú skúsenosť v rokoch 2009-2011 nebudem spomínať v dobrom. V každom prípade nádherné národné parky, zaujímavé zvieratá.

Na mexických stránkach Vám predstavujem zatiaľ skeny diákov z rokov 1990 a 1991. Aj skenovať sa človek musí naučiť. A potom sa musí naučiť upravovať fotky. Keď sa na mnohé z nich dívam, vôbec som to nevedel. Už to bude len lepšie.

Od prvej cesty do Mexika uplynulo už neuveriteľných 22 rokov. Mnohé sa medzičasom zmenilo. Opustili nás mnohé osobnosti. Bývalí mladíci sa stávajú šesťdesiatnikmi. Niektorí ťahajú na sedemdesiatku. Mám dojem, že pomaličky prichádza čas zverejniť kedysi nezverejniteľné materiály. Napr. originálne spomienky Otakara Sadovského, ktoré napísal na základe podnetu Aliho Luxa a Romana Staníka. Kedysi publikovaná brožúrka Spomienky starého kaktusára je odvar, ktorý bolo možné publikovať v tom čase. Predchádzali mu dva varianty, ktoré sú fantastické čítanie o starej a zabudnutej histórii kaktusárstva v Čechách a na Morave. V roku 2015 uplynie 25 rokov od úmrtia O. Sadovského a dovtedy tie spomienky určite v nejakej forme publikované budú. Podobne sú na tom poľné poznámky Charlieho Glassa. V roku 2013 bude už pätnásť rokov na druhom brehu. Okrem ďalších skenov starých diákov je to moja súčasná priorita.

Naposledy som vyvesil fotky z Turecka (posledná aktualizácia 17.5.2012) a prešiel na Nikon D700. Konečne výborná digitálna kamera. Prajem Vám príjemné chvíle strávené na mojich stránkach.